Bezpečne by sa mali cítiť všetci. Aj ženy či ľudia z východnej hranice, hovorí Lucia Yar

Vymenila pôsobenie v akadémii a médiách za post europoslankyne vo frakcii Renew Europe. Po roku a pol sa Lucia Yar už v Bruseli pohybuje s istotou, a to aj v témach, ktoré mnohí vnímajú ako „mužské“, ako sú napríklad obrana, bezpečnosť a rozpočet. V rozhovore hovorí, prečo ženy patria za rokovací stôl, o dôležitej úlohe žien v politike, ale aj o tom, ako chce v Bruseli pomáhať regiónom na hraniciach Európskej únie.

Aké je to byť ženou, ktorá sa venuje mužským témam?

Rozpočet ani obranu nepovažujem za mužské témy. Na Slovensku máme ženy v armáde, v bezpečnostných zložkách, najnovšie aj ženu ako policajnú prezidentku. V Európskej únii už nie je výnimkou, že rezort obrany riadi žena alebo že je žena predsedníčkou Európskeho parlamentu, Európskej komisie, šéfkou diplomacie Európskej únie či prezidentkou Európskej centrálnej banky. Ženy nie sú menšina. Sú polovica populácie, a preto sa ich týkajú problémy celej spoločnosti. Riešenia musíme hľadať spoločne. Ženy by preto mali sedieť za rokovacím stolom vo všetkých témach, nielen pri takých, ktoré spoločnosť považuje za „typicky“ ženské.

Čo to spoločnosti prináša? 

Dáta dokazujú, že viac žien vo verejnom živote znamená ekonomický prínos pre krajinu. S väčším počtom žien sa mení aj politická kultúra, spôsoby a obsah komunikácie. Podľa mňa je absurdné, aby o tom, čo sa deje so ženským telom, zdravím, alebo o interrupciách, rozhodovali iba muži. Na to, aby zákony, ktoré krajina alebo EÚ prijíma, fungovali pre širšiu spoločnosť, potrebujeme počuť rôzne hlasy.

Isté zmeny v prospech žien však v uplynulých dekádach nastali. Sú dostatočné?

Určite sa rozdiely stierajú, no stále pomaly. Ženy vidíme čoraz viac v politike, v najvyšších pozíciách a postupne sa znižujú aj platové rozdiely. V EÚ sme prijali kľúčové zákony a faktom je, že v krajinách, kde je zastúpenie mužov a žien vyrovnané, sa žije lepšie. Takéto krajiny sú silnejšie v oblasti demokracie aj ekonomicky. Napriek tomu máme stále rezervy – vyše sedemdesiat percent starostlivosti o domácnosť či najbližších je v EÚ stále na pleciach žien. To sa následne odráža na ich nižších príjmoch alebo dôchodkoch a to nie je fér. Preto EÚ tlačí na to, aby sme rovnosť žien a mužov dosiahli čo najskôr – nielen na papieri, ale hlavne v praxi.