Slovensko stále nepotvrdilo záujem o európske obranné pôžičky, neformálny deadline končí už o pár dní

Záujem o program SAFE, ktorý umožňuje štátom výhodne nakupovať vojenské vybavenie, potvrdilo už minimálne 10 krajín EÚ a snažia sa k nemu dostať aj viaceré neeurópske štáty. Slovensko svoju účasť zatiaľ analyzuje. 

Slovensko zatiaľ chýba v zozname krajín, ktoré prejavili oficiálny záujem o účasť na programe SAFE. Podľa prieskumu portálu Euractiv už tak spravilo minimálne 10 európskych štátov, a to Poľsko, Rumunsko, Francúzsko, Česká republika, Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Írsko, Litva a Estónsko.

Ako pre portál uviedol eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius, podľa ich neoficiálnych odhadov by sa do programu mohlo zapojiť okolo 20 krajín. Nespomenul však, o ktoré štáty môže ísť, ani o koľko peňazí z fondu by mohli mať záujem.

Program SAFE (Security Action for Europe) predstavila Európska komisia na jar. Ide o špecializovaný nástroj na obranné pôžičky v hodnote 150 miliárd eur, ktorý má pomôcť financovať nákupy vojenského vybavenia pre krajiny EÚ, Nórsko a Ukrajinu.

V polovici júla poslali Kubilius spolu s eurokomisárom pre hospodárstvo Valdisom Dombrovskisom členským krajinám list, v ktorom ich vyzvali, aby úvery SAFE využili. Stanovili im aj neformálny deadline na 29. júla. Do tohto dátumu by mali potvrdiť svoj záujem a povedať, koľko peňazí z fondu chcú. Následne by sa do novembra mali rozhodnúť, čo chcú za tieto peniaze nakúpiť.

Krajiny sa k programu budú môcť pridať aj po tomto dátume. Plánovanie vopred je však kľúčové, aby sa podľa toho vedel zariadiť obranný priemysel. Čakanie na niektoré zbraňové systémy dnes trvá aj celé roky. NATO aj viaceré krajiny zároveň varujú pred možnou ruskou hrozbou, ktorá môže prísť už do piatich rokov.

Spoločné vojenské nákupy vo väčšom sú tiež efektívnejšie a umožňujú vyjednať omnoho výhodnejšie ceny. Aj preto sa do programu snaží zapojiť aj viacero neeurópskych štátov, vrátane Spojeného kráľovstva, Turecka či Švajčiarska.

Pre Slovensko by bola neúčasť chybou

Ministerstvo obrany pre EURACTIV Slovensko uviedlo, že možnosť zapojenia sa do programu SAFE momentálne analyzuje. Tému podľa neho intenzívne konzultuje aj s ďalšími rezortmi, najmä s ministerstvom financií, aby vyhodnotili prínosy a vplyv mechanizmu na štátne financie.

Program však vníma pozitívne. „SAFE ponúka možnosti, ako podporiť naše ozbrojené sily a analyzujeme možnosti, ktoré by sme mohli prostredníctvom neho obstarať aj my v súčinnosti so zahraničnými partnermi,“ dodalo tlačové oddelenie.

Podľa expertky na obranu a opozičnej europoslankyne Lucie Yar (PS) potrebuje Slovensko svoje obranné kapacity zásadne zlepšiť čo najskôr. Práve nástroj SAFE mu na to dáva výbornú príležitosť. „Bola by chyba nevyužiť to,“ uviedla pre EURACTIV Slovensko.

To, že si Slovensko necháva vec na poslednú chvíľu, hoci záujem má, podľa nej vyplýva z dvoch faktov. Yar pôsobí ako podpredsedníčka rozpočtového výboru a spoluzastupuje europarlament vo vyjednávaniach o SAFE. A Slovensko sa podľa nej „zatiaľ neobjavilo medzi krajinami, ktoré už avizovali, že by program nevyužili“.

O jeho vôli zapojiť sa podľa nej svedčí aj to, že Robert Fico (Smer-SD) ešte koncom apríla požiadal eurokomisiu o aktivovanie národnej únikovej doložky, a to práve v súvislosti s navyšovaním obranných výdavkov a možnou pôžičkou cez SAFE.

Aktivovanie doložky umožňuje štátu zvýšiť svoje vojenské výdavky bez toho, aby porušil rozpočtové pravidlá EÚ. Komisia túto výnimku Slovensku medzičasom už aj schválila.

Premiér Fico o ňu v tichosti požiadal približne v čase, keď verejne tvrdil, že o navýšení obranných výdavkov by mali rozhodovať občania v referende. Podľa prieskumu AKO pre JOJ24 bolo totiž až 69 percent voličov Smeru proti ich zvyšovaniu. Od tejto rétoriky však neskôr ustúpil. V júni napokon súhlasil aj s novým záväzkom NATO dávať do obrany päť percent HDP.