Čo sa zmení pre obete trestných činov? Nová európska smernica prináša konkrétnu pomoc

Európsky parlament v máji schválil aktualizovanú smernicu o právach obetí – prvú veľkú revíziu európskych pravidiel od roku 2012. Za Renew Europe som ju vyjednávala ako hlavná spravodajkyňa od začiatku svojho mandátu. Prinášam vám prehľad toho, čo sa vďaka nej zmení.

Európska únia má od roku 2012 stanovené minimálne štandardy pre ochranu obetí trestných činov. V praxi sa však ukazuje, že tieto pravidlá nestačia – obete sa stretávajú s nedostatočnou informovanosťou, komplikovaným prístupom k právnej pomoci, nerovnomernou citlivosťou odborníkov a v mnohých prípadoch aj s faktickým vylúčením z trestného konania.

Nová smernica o právach obetí trestných činov je prvou veľkou revíziou týchto pravidiel od roku 2012 a reaguje priamo na tieto nedostatky. Rokovania o jej finálnej podobe trvali počas troch predsedníctiev Rady EÚ, politická dohoda bola uzavretá 10. decembra 2025. Členské štáty majú teraz dva roky na to, aby nové pravidlá preniesli do svojich zákonov.

Čo sa vďaka novej smernici zmení?

Nová európska linka pomoci pre obete: číslo 116 006

Po novom bude v celej EÚ fungovať jednotné, bezplatné číslo pomoci pre obete – 116 006 – dostupné aj online. Každý, kto naň zavolá, získa okamžitú emocionálnu podporu, praktické informácie o svojich právach, priebehu trestného konania i možnostiach odškodnenia, a tiež nasmerovanie na konkrétne podporné služby. Telefonická linka bude k dispozícii aspoň v jednom ďalšom jazyku okrem úradného jazyka danej krajiny; online linka musí fungovať v jazyku, ktorému obeť rozumie.

Zjednodušenie nahlasovania trestných činov online formou

Niektoré menej závažné trestné činy (napr. krádeže) bude možné po novom nahlásiť online – bez toho, aby obeť musela osobne navštíviť policajnú stanicu. Okrem úspory času to zjednodušuje aj vybavovanie poistných udalostí: napríklad po krádeži mobilu bude možné rýchlejšie zdokladovať poisťovni, že vec bola nahlásená ako krádež, čo je v mnohých prípadoch podmienkou, aby poisťovňa vôbec začala konať.

Zabezpečenie dostupnosti nahlasovania trestných činov v uzavretých pobytových zariadeniach

Smernica výslovne zabezpečuje, že obete v uzavretých pobytových zariadeniach (ako sú domovy sociálnych služieb či detské domovy) budú mať reálnu možnosť trestný čin nahlásiť. Na Slovensku sme zažili tragické kauzy, kde sa ľudia odkázaní na systém nemali kam obrátiť. Táto zmena zavádza nezávislé kanály na nahlasovanie priamo zvnútra takýchto zariadení.

Možnosť nahlasovania trestných činov cez tretie strany

Obeť bude môcť informovať o trestnom čine aj vyškolenú tretiu stranu (napr. organizáciu občianskej spoločnosti alebo mimovládnu organizáciu), ktorá to následne postúpi príslušným orgánom. Tento mechanizmus je určený najmä pre obete, ktoré sa obávajú stigmy, zľahčovania alebo iných negatívnych dopadov priameho nahlásenia na políciu. Zároveň to môže prispieť k riešeniu problému nenahlasovania niektorých trestných činov.

Posilnenie práva obete na informácie o svojom prípade

Doteraz sa stávalo, že obeť o informácie žiadala, no nedostala ich. Po novom bude musieť byť každá žiadosť zaznamenaná. Obeť bude mať právo byť informovaná nielen o priebehu konania, ale aj o rozhodnutí stíhať páchateľa, o ochranných opatreniach, ktoré má k dispozícii, o svojom postavení v trestnom konaní a o možnostiach a podmienkach odškodnenia.

Zabezpečenie prepojenia obetí s podpornými službami a ich dostupnosť

Štáty budú musieť zabezpečiť, aby každá obeť po nahlásení trestného činu bola kontaktovaná podpornými službami, či už všeobecnými alebo špecializovanými. Neudeje sa tak, ak obeť nesúhlasí. Zároveň štáty musia zabezpečiť lepšiu geografickú dostupnosť týchto služieb a ich dostatočné kapacity.

Posilnenie obsahu poskytovanej podpory obetiam, vrátane psychologickej podpory

Podporné služby budú musieť obetiam ponúkať nielen informácie o možnostiach a podmienkach odškodnenia, ale aj právne poradenstvo, prípravu na účasť na súde a psychologickú podporu – alebo aspoň odporučenie na miesto, kde ju vedia poskytnúť. Ak sa preukáže potreba psychologickej pomoci, musí trvať tak dlho, ako to bude potrebné.

Zavedenie špecifických podporných služieb pre detské obete

Štáty budú musieť zabezpečiť multidisciplinárne podporné služby pre deti, prispôsobené ich veku a fungujúce koordinovane naprieč inštitúciami. Tieto služby by mali byť schopné poskytnúť komplexnú pomoc – od administratívnej, sociálnej a psychologickej podpory, cez lekárske vyšetrenie, až po možnosť nahlásenia trestného činu a zaznamenania výpovede bez toho, aby bolo dieťa opakovane vypočúvané rôznymi úradníkmi. Ideálnym modelom je v tomto prípade tzv. systém „Barnahus“ (Dom pre deti), kde sa všetky tieto služby poskytujú pod jednou strechou.

Zavedenie emočnej a praktickej podpory na súde

Smernica zavádza špeciálnu podporu priamo v súvislosti so súdnym konaním: informácie o tom, čo obeť môže očakávať, ako prebieha pojednávanie, a v niektorých prípadoch aj možnosť vopred si prezrieť súdnu sieň. Takáto príprava pomáha obetiam cítiť sa istejšie a znižuje traumu spojenú s účasťou na súde.

Právo na preskúmanie určitých rozhodnutí

Obete budú môcť požiadať súd o preskúmanie rozhodnutia o (ne)pridelení tlmočníka, prekladu alebo právnej pomoci, ako aj rozhodnutia o ich práve byť vypočutý. Ide o dôležitú poistku pre prípad, keď príslušné orgány pochybia.

Zlepšenie dostupnosti právnej pomoci pre obete od štátu

Dnes obete dostávajú štátnu právnu pomoc spravidla až neskôr – keď im je formálne priznané postavenie poškodeného v konaní. Pritom najdôležitejšie kroky (a kľúčové lehoty) plynú hneď od začiatku. Po novom bude mať obeť právo na právnu pomoc od samého začiatku trestného konania – teda už od momentu podania trestného oznámenia. Harmonizujú sa aj podmienky, podľa ktorých sa má o pridelení právnej pomoci v štátoch rozhodovať: majú byť objektívne, vrátane príjmu, rodinnej situácie a závislosti obete od páchateľa.

Zlepšenie prístupu obetí k odškodneniu

Obete budú mať zaručené, že štáty musia mať reálne mechanizmy na vymáhanie odškodného od páchateľa – a to bez zbytočných odkladov. Ak sa odškodnenie od páchateľa nepodarí vymôcť, štát sa môže rozhodnúť vyplatiť ho obeti z vlastných prostriedkov a potom si ho vymáhať od páchateľa. Slovensko je však v tejto oblasti relatívne vpredu – po splnení podmienok si tu obeť vie o odškodnenie požiadať priamo Ministerstvo spravodlivosti SR. Táto zmena však pomôže obetiam v iných krajinách EÚ, kde takáto možnosť doteraz neexistuje.

Posilnenie individuálneho posúdenia potrieb obete

Smernica spresňuje, ako má fungovať individuálne posúdenie každej obete. Iniciovať ho má špeciálne vyškolený orgán prvého kontaktu (teda polícia), ktorý v prípade potreby zapojí aj ďalších relevantných aktérov v závislosti od štádia prípadu. Posúdenie sa musí pravidelne revidovať, najmä ak nastanú nové skutočnosti. Osobitný dôraz sa kladie na obete násilia na ženách, detské obete, obete so zdravotným postihnutím, ale aj na online formy násilia. Posúdenie má zahŕňať aj riziko, ktoré páchateľ predstavuje – napríklad prístup k zbraniam či finančnú závislosť obete od neho.

Posilnenie práva na ochranu obetí počas trestného konania

Kompetentné orgány budú musieť vedieť obeti ponúknuť konkrétne ochranné opatrenia: osobnú ochranu, vykázanie páchateľa z obydlia, zákaz približovania, ochranné príkazy, umiestnenie do bezpečných domovov. Obete musia byť informované aj o tom, že ochranné príkazy možno uznať cezhranične v celej EÚ.

Právo na ochranu súkromia pred páchateľom

Páchateľ nebude mať automatický prístup k osobným údajom obete v spise – adresa, kontaktné údaje a ďalšie citlivé informácie mu nebudú sprístupnené, pokiaľ to nie je nevyhnutné na účely obhajoby. Toto právo sa však vzťahuje na nové prípady a nadobudne účinnosť o rok neskôr ako zvyšok smernice (bude mať teda trojročné prechodné obdobie).

Povinné vzdelávanie a príprava odborníkov

Policajti, prokurátori, sudcovia, sociálni pracovníci a ďalší, ktorí prichádzajú do kontaktu s obeťami, budú musieť absolvovať povinné školenia. Cieľom je zvýšiť ich povedomie o potrebách obetí, predchádzať sekundárnej viktimizácii a umožniť im zaobchádzať s obeťami nestranne, s rešpektom, nediskriminačne a profesionálne – a tam, kde je to relevantné, aj spôsobom citlivým na traumu, rodové hľadisko, zdravotné postihnutie a potreby detí. Školenia sa musia venovať aj špecifikám online kriminality, napríklad prípadom zdieľania intímneho materiálu bez súhlasu. Na Slovensku dnes príliš veľa závisí od toho, na koho obeť natrafí. Táto zmena to má systematicky napraviť.

Zavedenie protokolov a usmernení pre koordináciu a spoluprácu

Štáty budú musieť vypracovať konkrétne postupy a usmernenia pre informovanie obetí, vykonávanie individuálneho posúdenia a spoluprácu s podpornými službami.

Zabezpečenie prístupu obetí sexuálneho násilia k sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti

Pre obete sexuálneho násilia smernica zaručuje prístup k sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti. Po prvýkrát tu EÚ aj explicitne pomenúva, čo by takáto starostlivosť mala obsahovať – vrátane núdzovej antikoncepcie, profylaxie, testovania na pohlavne prenosné infekcie či prístupu k interrupcii. No vzhľadom na to, že zdravotníctvo zostáva v kompetencii jednotlivých členských štátov, to, čo nakoniec bude obsahom sexuálnej a reprodukčnej starostlivosti, ktorej sa obetiam dostane, bude na nich. Napriek tomu je to dôležitý signál – EÚ jasne hovorí, že tieto služby patria k základnej starostlivosti o obete sexuálneho násilia.

Čo to znamená pre Slovensko?

Ako sa táto pomoc premietne do slovenskej praxe, bude závisieť od politickej vôle v Bratislave. Nová európska smernica dopĺňa chýbajúci kus skladačky v ochrane pred bezprávím. Teraz je rad na slovenskej vláde. Členské štáty majú dva roky na to, aby tieto pravidlá preniesli do svojich zákonov.