Peniaze na cesty len ak unesú ťažkú techniku? Nový plán EÚ má naliať miliardy do vojenskej mobility

Európska únia pripravuje historicky najväčší dlhodobý rozpočet s dôrazom na obranu, bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Slovensko môže získať výrazné investície aj do vojenskej mobility a infraštruktúry.

Mala by Európska únia investovať viac do spoločnej obrany, alebo by to mala nechať na jednotlivé členské štáty? Názory európskych politikov, vrátane slovenských europoslancov, sa v tejto téme rozchádzajú.

Už o necelé dva roky prijme Európska únia nový dlhodobý rozpočet, tentoraz na roky 2028 až 2034. Čo sa mení a čo v praxi znamená väčší dôraz na konkurencieschopnosť a odolnejšiu Európu?

O dlhodobom rozpočte na roky 2028 – 2034 a o ich pohľade na predstavenú víziu konkurencieschopnosti a obrany sme sa pýtali troch europoslancov – Lucie Yar (Progresívne Slovensko, Renew Europe), podpredsedníčky Výboru pre rozpočet, Miriam Lexmann (KDH, Európska ľudová strana) a Branislava Ondruša (Hlas – sociálna demokracia, nezaradený).

Politická otázka, ktorú bude musieť únia v najbližších rokoch rozpovedať, je jednoduchá, no nepríjemná – dá sa z Európskej únie spraviť obranný projekt bez toho, aby sa šetrilo na regiónoch, farmároch a sociálnych programoch?

Viac peňazí do obrany 

Komisia ešte v júli predstavila návrh nového rozpočtu (MFF). Ten sa podľa dostupných informácií posúva od „mierového“ k „bezpečnostnému“. To znamená, že nová finančná architektúra reaguje na geopolitickú nestabilitu a podporu Ukrajiny, pričom v nasledujúcom balíku sa má v rámci mobilizácie rozdeliť až 100 miliárd eur a budú sa podporovať operácie s vojenskými aspektmi.

Priority sa zásadne presúvajú smerom k bezpečnosti, odolnosti a strategickej autonómii. „Európsky rozpočet je v zásade malý balík, ktorý Európska únia má a z tých peňazí je v novom rozpočte po roku 2028 omnoho viac priorít, ako bolo doteraz. Hoci to číslo je vyššie, veľká časť peňazí ide na splácanie pôžičky, ktorú si Európska Únia zobrala na riešenie pandémiu covidu. Peňazí pre obranu je oveľa viac ako kedykoľvek predtým, ale zároveň si treba uvedomiť, že Európska únia nemá veľké kompetencie v oblasti obranyschopnosti,“ vysvetľuje o rozpočte na budúce obdobie Lucia Yar.

Zásadnou zmenou je zjednodušenie štruktúry. Z dnešných 52 programov má zostať len 16. Plánuje sa zavedenie jednotných súborov pravidiel na zníženie byrokracie pre žiadateľov, zrýchlenie čerpania peňazí a spojenie poľnohospodárstva a hospodárskej a sociálnej súdržnosti do jedného veľké balíka.

Diskutuje sa o masívnych investíciách do obrany a vesmíru, kde sa kľúčovým nástrojom stáva investičná podpora vo výške až 131 miliárd eur. Ide o takmer päťnásobok financovania v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Peniaze majú smerovať do budovania obranných bariér, rozvoja priemyselných kapacít a nových technológií.

Vzniknúť má aj Európsky fond pre konkurencieschopnosť. Ten má zjednodušiť prístup k financiám prostredníctvom jednotných pravidiel. Jeho piliermi sú čistá a digitálna transformácia, biotechnológie, zdravie, obrana a vesmír.

V marci 2025 predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen predstavila plán ReArm Europe, neskôr premenovaný na Readiness 2030. Jeho cieľom je umožniť členským štátom dramatický zvýšiť výdavky na obranu. Ambícia posilniť obranu sa premieta aj do infraštruktúry a mobility, čo vychádza zo spoločnej „bielej knihy“.