Prečo sa Európa nevie dohodnúť: Bude právo veta zrušené?

Je právo veta poistkou suverenity, alebo nás len oslabuje pred Putinom, Trumpom a Si Ťin-pchingom?

Keď pred troma rokmi na samite lídrov Európskej únie rokovali o finančnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur, 26 členských štátov podporilo jeho schválenie. Jedine maďarský premiér Viktor Orbán s ním nesúhlasil.

Využil právo veta a balík pomoci zablokoval, čím znemožnil dosiahnutie dohody. Lídri tak museli rozhodnutie o pomoci pre vojnou sužovanú Ukrajinu odložiť na neskôr.

Tento príbeh je síce spred viac ako dvoch rokov, no pre väčšinou Európanov už ide o takzvaný evergreen, ktorý sa opakuje v pravidelných intervaloch – Európska únia má pred sebou vážny problém, lídri sa na riešení nedokážu dohodnúť, tak ho pred sebou tlačia ďalej.

Najbližšie zasadnutie Európskej rady, sa uskutoční 26. januára. Otázka či právo veta zrušiť alebo nie, dlhodobo rozdeľuje Európsku úniu na západ a východ. Krajiny bližšie k Atlantiku sú za jeho zrušenie. Naopak Slovensko a susedné krajiny, najmä Maďarsko, Česko a Poľsko, toto právo obhajujú.

Konsenzus či túto možnosť krajinám úplne zrušiť je v nedohľadne. Dôkazom toho sú aj slovenskí europoslanci Lucia Yar (Progresívne Slovensko, frakcia Renew), Miriam Lexmann (KDH, frakcia Európska ľudová strana EPP ) a Branislav Ondruš (Hlas, nezaradený), ktorí reprezentujú tri odlišné názory na to, či je čas túto „jadrovú zbraň“ nadobro odložiť.

„Obyvatelia na Slovensku neustále žiadajú od EÚ silnejší a jednotnejší hlas. To sa nemôže diať v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky pretože nám to neustále blokujú krajiny ako Maďarsko. Kvôli tomu sme neboli efektívni pri sankciách voči Rusku,“ vysvetlila svoj názor europoslankyňa Yar, ktorá v tejto oblasti okrem Maďarska kritizovala aj aktuálnu vládu Roberta Fica.

Nejednotnosť ako najväčšia slabina v očiach agresora

Podľa europoslankyne Lucie Yar (PS, frakcia Renew Europe) je práve nejednotnosť Európy najväčšou slabinou. Upozornila, že Slovensko napriek deklaráciám nikdy nevyužilo svoje právo veta v zahraničnej politike a o jeho dôležitosti stále iba hovorí, konkrétne kroky chýbajú.

„Vidíme, že naši občania žiadajú od EÚ silnejší a jednotnejší hlas. Ten však často brzdia jednotlivé krajiny, najmä Maďarsko, ktoré blokuje rozhodnutia v kľúčových otázkach,“ vyjadrila sa europoslankyňa. Podľa nej práve takéto blokovanie spôsobilo, že reakcia EÚ na ruskú agresiu bola pomalšia a sankcie sa zavádzali postupne, čo dnes mnohí nechápu. Zdôraznila, že efektívnejšia by bola väčšia flexibilita v rozhodovaní, kde by v určitých otázkach prevažoval záujem celej EÚ nad postojom jednotlivých krajín.

Upozornila tiež, že Slovensko napriek deklaráciám nikdy nevyužilo svoje právo veta v zahraničnej politike a o jeho dôležitosti stále iba hovorí, konkrétne kroky chýbajú.

„Najviac potrebujeme jednotu. Rýchlejšie rozhodovanie by umožnilo financovať priority a presadzovať spoločné záujmy EÚ,“ tvrdí Yar. Len tak môže podľa jej názoru Európa pôsobiť ako globálny hráč, ktorý dokáže efektívne chrániť svoje hodnoty a záujmy.

Európska únia totiž podľa nej menej a menej vystupuje ako rovnocenný partner prezidenta Spojených štátov, Donalda Trumpa či prezidenta Ruskej federácie, Vladimíra Putina. Tí Úniu napríklad úplne obišli pri mierovej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom vojna priebieha práve v susedstve Európskej únie a nie USA.