Kde zostalo Slovensko pri dronovej obrane? Pýtajte sa v Bratislave, dozvedela sa europoslankyňa

Od nástupu Donalda Trumpa do Bieleho domu je európska obrana v stave pohotovosti. Členské štáty aj európske inštitúcie si uvedomili, že musia dobudovať obranné spôsobilosti, v ktorých sa po desaťročia spoliehali na americkú prítomnosť.

Aj z tohto dôvodu vznikla iniciatíva Readiness 2030 (bývalý názov ReArm Europe), ktorá má získať na obranné účely 800 miliárd eur.

Slovenská europoslankyňa Lucia Yar (PS/Renew) sa stala vyjednávačkou europarlamentu pre Defence Omnibus, program, ktorý má v rámci Readiness 2030 zjednodušiť legislatívu a regulácie, v ktorých sa pohybuje európsky obranný priemysel.

S eurokomisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom riešila aj nedávny problém s nepozvaním Slovenska na prvé stretnutie štátov, ktoré chcú vybudovať protidronovú obranu na východnom krídle NATO.

„Veľmi diplomaticky naznačil, že sa mám skôr pýtať v Bratislave a že sa rozprávajú hlavne s tými, ktorí prejavili záujem,“ hovorí Lucia Yar pre SME.

Stali ste sa hlavnou vyjednávačkou europarlamentu pre Defence Omnibus. Čo presne budete robiť?

Ide o balík zákonov, ktorý predstavila Európska komisia. Ich cieľom je odstrániť zbytočnú byrokraciu a prispôsobiť pravidlá EÚ urgentným potrebám na to, aby čo najefektívnejšie dobudovali európske obranné kapacity, teda schopnosti štátu brániť sa proti vonkajším hrozbám, akú dnes predstavuje aj Rusko. Nebudujeme však európsku armádu, len posilňujeme naše armády, ktoré v EÚ už pôsobia.

V Omnibuse ide o balík troch oblastí. Ja som priamo zapojená do dvoch. V tretej sa zúčastňujem na vyjednávaní v rámci našej liberálnej politickej frakcie. Tá sa venuje úprave environmentálnych a technických regulácií pre obranný priemysel.

Priamo pracujem na časti o zjednodušovaní pravidiel na transfery v oblasti obrany a na verejné obstarávania pre obranné firmy. Som súčasťou vyjednávacích tímov.

Úplne na mojich pleciach, kde zastupujem celý Európsky parlament, je časť týkajúca sa povoľovacích konaní pre obranné projekty. Ide napríklad o to, že sa v každom štáte má vytvoriť jeden kontaktný bod, respektíve úrad, ktorý sa stane styčným bodom pre akúkoľvek firmu, ktorá chce dostať povolenie na to, aby niečo v oblasti obrany vyrábala.

Aj na Slovensku, keď chce napríklad firma vyrábať drony, tak prechádza komplikovaným povoľovacím procesom. Často je byrokraticky náročný a trvá to dlho. Veľakrát pritom ide o startupy – nové, malé firmy.

Nevedia, na koho sa obrátiť, a sťažujú sa na administratívnu záťaž. My sa preto snažíme, aby v každej európskej krajine vznikol takýto kontaktný bod, na ktorý budú môcť firmy nasmerovať všetky otázky. Tento bod potom nasmeruje firmu tam, kam má ísť.

Ďalšou súčasťou legislatívy je aj zrýchlenie takýchto procesov. Mala by sa stanoviť maximálna lehota na povoľovanie. To znamená, že ak firma príde za kontaktným bodom a povie, že chce povolenie na výrobu povedzme dronu a základné certifikáty má doriešené, tak by to celé nemalo trvať dlhšie ako 60 dní. Toto je návrh Komisie. Uvidíme, kam sa s počtom dní dostaneme a či to bude naozaj 60 dní.

Platiť by tiež malo, že ak firma príde na kontaktný bod, ktorý ju usmerní, tak ak nedostane po 60 dňoch od štátu odpoveď, povolenie by bolo schválené.