Europoslankyňa Lucia Yar: Žena nesmie prosiť o prežitie. Ochrana obetí sa musí zmeniť

V máji 2026 Európsky parlament schválil Smernicu o právach obetí trestných činov. Ako spravodajkyňa ho vyjednávala europoslankyňa Lucia Yar (Progresívne Slovensko). „Je to výsledok mesiacov rokovaní naprieč troma predsedníctvami Rady EÚ a zároveň prvá veľká revízia európskych pravidiel v tejto oblasti od roku 2012, čo pre obete trestných činov v celej Európskej únii predstavuje zásadný krok vpred,“ uviedla Lucia Yar. Pýtali sme sa v tejto súvislosti aj na to, čo by mohla smernica zmeniť v prípadoch ako bola vražda Zuzany V. z Gelnice.

Prípad Zuzany V. otvoril diskusiu o tom, či sú obete domáceho násilia na Slovensku dostatočne chránené. Keď sa naň pozriete optikou novej európskej Smernice o právach obetí trestných činov, vidíte v ňom systémové nedostatky?

„Určite áno. Náš systém na ochranu obetí je veľmi pasívny až ľahostajný, čo sme videli aj v tragickom prípade Zuzany. Netvrdím to len ja, ale aj generálny prokurátor Maroš Žilinka hovorí, ako systém zlyhal a vyšetrovanie sprevádzali závažné nedostatky, vrátane nesprávnej právnej kvalifikácie. Polícia a prokuratúra mali muža stíhať za podstatne závažnejší zločin týrania blízkej a zverenej osoby.  A vláda? Namiesto toho, aby okamžite začala konať a robila všetko pre to, aby zabránila podobným tragédiám do budúcna, bude radšej celú spoločnosť presviedčať, že systém funguje. Tvária sa, že je to v podstate chyba samotnej obete, pretože nepožiadala o ochranu, alebo o ňu požiadala nesprávne. 

To je priam učebnicový príklad sekundárnej viktimizácie, ku ktorej by však v žiadnom modernom systéme nemalo dochádzať – jej prevencia je totiž jedným z kľúčových pilierov novej európskej legislatívy. U nás je priamo minister, ktorý za tento systém zodpovedá, dôkazom toho, že máme obrovský, systémový problém. Hoci v jeho prípade môžeme hovoriť aj o čistom individuálnom zlyhaní. V prípade násilia páchaného na ženách situáciu dramaticky zhoršujú aj vžité rodové stereotypy a zľahčovanie. Stále sa nevieme zbaviť nastavenia, že „pár modrín a faciek predsa nič nie je“, pretože dotyčný je inak „vzorný otec“. O spochybňovaní a bagatelizácii psychického či ekonomického násilia nehovoriac.“

Lucia Yar: Obetiam na Slovensku ubližujú aj inštitúcie

Polícia tvrdí, že v prípade Zuzany V. postupovala v súlade so zákonom a internými predpismi. Ak sa všetky pravidlá dodržia a napriek tomu dôjde k vražde, je problém je skôr v nastavení legislatívy než v práci jednotlivých policajtov?

„Ide to ruka v ruke. Naša legislatíva jednoducho nejde s dobou a je pomerne strohá. Obrovským problémom je napríklad absencia samostatného trestného činu domáceho násilia – to máme zadefinované len v zákone o obetiach trestných činov, nie v trestnom zákone. 

Najväčšie zlyhania však vidíme v aplikačnej praxi. Keď k tomu prirátame spomínané stereotypy a zľahčovanie, dostaneme systém, ktorý obete násilia nedokáže ochrániť. V tom lepšom prípade je k nim ľahostajný, v tom horšom im hádže pod nohy ďalšie prekážky. Samozrejme, nechcem hádzať všetkých policajtov, prokurátorov či sudcov do jedného vreca. Viem, že na Slovensku máme aj odborníkov, ktorí vedia k obetiam pristupovať komplexne a citlivo, a tí si zaslúžia naše uznanie. No je ich, žiaľ, ako šafranu. Chýba nám totiž akákoľvek povinná báza vzdelávania, ktorá by garantovala, že ľudia v prvej línii budú mať vždy aktuálne odborné poznatky pre prácu s obeťami aj páchateľmi.“